Zo života pacienta

ZO ŽIVOTA PACIENTA🍀
Mnohí sa ma pýtajú, kde beriem silu.... a ja odpovedám:,, Keď nemáš na výber, neostáva ti nič iné len bojovať".
Až keď som ochorela, som si lepšie uvedomila ( ba aj prežila) slovné spojenie - ,,BOJUJE s chorobou". Poznáte to aj vy, že?

Veľmi dobre si pamätám, keď som sa po 4. kole chema zosypala ako domček z karát. Myslela som si, že už ďalšiu chemo nezvládnem, fakt som bola presvedčená, že telo má dosť a akosi som to v sebe vzdala. Vtedy mi kamarátka, lekárka, spolupacientka povedala, že TELO ZVLÁDNE OMNOHO VIAC, AKO SI MYSLÍME 🍀. Trvalo 3 týždne sa presviedčať, že idem na 5. cyklus.

A telo naozaj zvládlo ešte ďalšie 4 cykly. Síce s bolesťami, vracaním, hnačkovaním, zapekaním, inkontinenciou (stresovou) a pocitom, že som slabá ako mucha, ale zvládla😉
Potom nasledovala biopsia, operácia, bratie vzoriek z pečene, z kosti - takže na nudu nebol čas. Poznáte to v ,,tých svojich" obmenách veľmi dobre.
Mám obrovské šťastie na manžela, lekárov a skvelých priateľov. A počas najhoršieho som mala spolupacientku Evičku😇, ktorá ma prevádzala cez obdobie chemo a po ňom. Bola môj akýsi nenahraditeľný mentor❤️ .

Keď na mňa prišli chvíľky plaču, sebaľútosti a teda ,,keď to na mňa prišlo" (a chodilo to pravidelne), tak vždy vravela:
,,Maťka, TERAZ MÁME 60 MINÚT NA SEBAĽÚTOSŤ.🍀Nikdy nie viac a nie viackrát ako raz do týždňa.
Ja som našla svoje pomocné barly predovšetkým vo viere, v manželovi, priateľoch a neposlednom rade lekároch a sestričkách. Verím, že i vy máte tie svoje, s pomocou ktorých sa vám lepšie kráča. 🍀
PS: Som 3.rok po chemo a som vďačná, že som to vtedy nevzdala.🍀

Martina Gáboríková