Voda a láska
Pred časom som sa snažil zistiť, akú kvalitnú vodu používam z našej studne. Začal som sa zaoberať vlastnosťami vody. Mäkká, tvrdá, zásaditá či minerálna a podobne. Každý vie, že voda je základom života, dokonca naše telo obsahuje skoro 70% vody. Málokto však vie, že voda je nositeľkou informácií. Znamená to, že nielen voda ovplyvňuje naše fyziologické procesy, ale aj voda vie byť ovplyvnená prostredím, v ktorom sa nachádza.
Japonec Emoto Masaru sa vo svojich pokusoch s vodou zaoberal tým, ako sa voda správa v prípade, ak je čistá alebo znečistená. Prišiel na to, že je to veľmi dobre viditeľné, ak vodu zmrazil a skúmal kryštály, ktoré sa vytvorili. V prípade čistej vody sa objavili krásne kryštály a opačne, skoro žiadne kryštály nevznikli v prípade znečistenia. Vo svojich pokusoch šiel ďalej. Skúmal, aké tvary kryštálov vznikajú, ak vode "ukáže" fotky o kráse prírody alebo fotky o pokoji a láske a aké vznikajú, ak je voda konfrontovaná fotkami o vojne, utrpení a pod. Jeho závery sú veľmi zaujímavé. Voda vie resp. je schopná vnímať rezonanciu vychádzajúcu z jej prostredia. Ak sa nachádza v láskyplnom prostredí jej kryštály sú fantastické, dokonca aj znečistenie zmizne a naopak, ak je v prítomnosti vody rezonancia, ktorá je zlá a chudobná na lásku, sú vtedy kryštály deformované a rozpadnuté.
Ak je teda pravda, že naše telo obsahuje 70% vody a voda vie zachytávať rezonanciu z okolia, tak je veľmi jednoduché, aby sme ovplyvňovali našim správaním a konaním, čo je následkom nášho myslenia aj druhých ľudí vedľa nás. Znamená to, že povedzme len úsmevom, na ktorý potrebujeme zapojiť niekoľko svalov tváre, môžeme obdariť hocikoho bez toho, aby nás to niečo stálo. Ak by sme chceli ísť ďalej, tak by sme láskyplne mohli niekomu potriasť rukou, pohladiť ho po tvári alebo objať. A život by bol iný.
Ako človek sa často nachádzam v prostredí fyzicky chorých a trpiacich. Ako psychológ som v kontakte s ľuďmi, ktorí trpia psychicky. Ako veriaci som konfrontovaný s ľuďmi, ktorí sú v duchovnej oblasti v kríze, prežívajú prázdnotu a zvažujú, ako dať svojmu životu zmysel. Na všetkých týchto úrovniach vznikajú ochorenia. Liečba, ktorá je zameraná len na symptómy, je niekedy neúspešná, pretože liečením iba tela bez toho, aby sa nepozrelo za závoj psychiky a nesmrteľnej duše, to nejde. Starí liečitelia, dokonca aj lekári - ešte aj zo začiatku 20. storočia, keď ešte neboli tak špecializovaní - a aj komplexné tzv. holistické pohľady na liečbu to potvrdzujú.
Návrat k tomuto pohľadu, hlavne ak ide o vážne ochorenia tela, duše a ducha je podstatnou podmienkou, aby sa v živote chorého a trpiaceho mohlo niečo pohnúť a mohol vykročiť na cestu vyliečenia. Tak ako je voda prítomná v podstatných okamihoch nášho telesného ale aj duševného a duchovného života, tak je podstatná aj prítomnosť lásky v každodennom kontakte človeka s človekom.
Nám bežným ľudom je tiež poruke táto jedinečná univerzálna liečiaca sila, ktorou je láska. Ak ju budeme používať v kombinácii s odpustením, môžeme do nášho okolia vysielať dobré vlnenie a na tých, ktorí to zachytávajú, to môže vplývať uzdravujúco. Emoto vo svojich pokusoch zaznamenal, že láska ovplyvňuje zloženie vody. Ja verím tomu a vo svojom živote aj zažívam, že láska môže byť základom pre úspešné zachovanie zdravia, ale aj začiatkom úspešnej liečby. Nebojme sa teda lásku rozdávať a nebojme sa zo srdca odpúšťať. Pocítime ozajstné uzdravenie. A to nie len ducha a duše, ale aj nášho tela!
Alexander Hariš