Intímna onkologická spoveď

Deň ako každý iný...hovorím si, ráno prídem do práce a doobedu si odbehnem na preventívku k ženskému

lekárovi...takisto ako každý rok. Poctivo, odkedy mi dvakrát skracovali krčok maternice pre zlé onkologické výsledky.

Túto preventívku nevynechám už nikdy!

Vôňa kávy v práci mi dodá trochu odvahy a ide sa na to. Síce s malou dušičkou, ale už sa tak preventíviek nebojím, veď aj mamografiu už absolvovanú s negatívnym výsledkom mám a napokon, hrčky si nehmatám žiadne. Napriek tomu mi doktor dáva do ruky výmenný lístok na vyšetrenie sono prsníkov, takže "tour de doktori" pokračuje. Ďalšie dva týždne čakania už nie sú stresujúce, lebo to robím pre svoje zdravie, pre istotu si však zapisujem termín do kalendára.

Sono prsníkov prebehlo nad moje očakávania mimoriadne rýchlo, s výsledkom, ktorý mňa samotnú ani tak

neprekvapil...veď každý hovorí, že cysty po pôrode sú normálne. Prekvapili však môjho doktora. V momente dvíha telefón a s mojím súhlasom ma napriek odporučeniu, že stačí kontrola o 3 mesiace, preventívne objednáva na histológiu. Prečo? Možno preto, že na túto diagnózu je mimoriadne citlivý nie ako doktor ale ako človek, ktorý vo svojom rodinnom kruhu utrpel životnú stratu práve kvôli rakovine prsníka. Histologický nález - pozitívny...

Ďakujem Bohu, že doktora výsledok vystrašil viac ako mňa. Teraz už viem, že o 3 mesiace by už možno bolo pozde. Začína sa nový život...mám pocit, že všetko je odznova. Môj doterajší život vidím čierno-bielo, ako keby som si pozerala staré čierno-biele fotky v albume. Jedine moja rodina je stále tou farebnou súčasťou. Ona mi dáva silu a ja im sľubujem, že to zvládnem.

Dozvedám sa, že bez operácie, chemoterapie a následnej rádioterapie to nepôjde. Je to veľa informácií, ktoré potrebujem vstrebať. Negooglim, nehľadám informácie, nepátram, neplačem...nemá to význam...už som sa neraz poučila, že ľudia sa v online priestore radi podelia len s negatívnymi myšlienkami, tie dobré sa hľadajú veľmi ťažko. Tie, ktoré teraz tak veľmi potrebujem. Vnútorný dialóg vediem takmer každú chvíľu, pretože myšlienky sa mi stále vracajú len k tomu jednému. Ten vonkajší svet však vyzerá stále rovnako...učím sa s dieťaťom, nakupujem, varím, periem, upratujem a chodím do práce. Snažím sa zamestnávať myšlienky, ale veľmi mi to nejde. Niečo sa musí zmeniť. 

Operáciu som zvládla, síce na dvakrát a s problémami kvôli covid-u, ale už si pomaly zvykám, že mi život hádže polená pod nohy. Medzi tými štyrmi bielymi stenami, v tom tichu si uvedomujem, kto ma doma čaká a kvôli čomu sa oplatí bojovať. Vraciam sa s pocitom, že ďalší krok - chemoterapiu zvládnem dôstojne a PN neukončujem. Hovorím si, nech si v robote myslia, že som trebárs na materskej...veď aj kolegyňa sa vráti do práce v rovnakom čase ako ja .ona s bábätkom...a ja zdravá...dúfam. Prešlo 7 mesiacov, nie ľahkých ani nie najťažších. 

Chemoterapia sa dá zvládnuť. Nie je to, ako v tých hlúpych amerických filmoch, že človek má hlavu sklonenú nad záchodovou misou. Síce ubudnú fyzické sily, ale ten duševný svet sa mi napodiv zdá akýsi bohatší. Paradoxne sa stretávam oveľa viac s ľuďmi , ako keď som bola zdravá...s jednou výnimkou...s ľuďmi, ktorých si vyberám ja a ktorí si vybrali mňa. Skutoční priatelia. To klišé, že priateľov poznáš v núdzi, sa mi teraz vôbec nezdá ako veta, ktorá vypĺňa prázdne miesto v komunikácii. 

Rádioterapia ma ešte čaká...znova neviem, do čoho idem. Viem však jedno, jedna rovnica v tomto prípade platí ako priama úmera: je dôležité bezvýhradne dôverovať svojmu onkológovi a zároveň veriť v samého seba. Preto je rozhodujúce, vybrať si doktora a človeka zároveň. A ja som si vybrala správne... Týmto sa chcem poďakovať MUDr.Adele Englerovej za to VŠETKO, čo pre nás robí .

Janka